Jdi na obsah Jdi na menu
 


Skaláci (1953)

7. 5. 2017

Skaláci
Autor: 
Alois Jirásek
Žáner: Rozhlasová hra pre deti a mládež

Vyrobené: 23.03.1953, štúdio Bratislava
Premiéra: 1953?
Dĺžka: 1´10min
Zle bolo v Náchodsku počas pruskej vojny roku 1763. Dediny ako vymreté, zo statkov utekali sedliaci – vypudili ich odtiaľ hlad a bieda, vojnová trýzeň. Len zo statku Skalka neutiekli Skaláci, ale statočne všetko znášali.

Raz počas snehovej fujavice hľadali na statku prístrešie a občerstvenie dvaja zblúdilí jazdci – mladý knieža Josef Piccolomini, budúci pán na náchodskom panstve, a jeho podarený sluha. Ale zle sa za to Skalákom odmenili – surovo utýrali starého deda a jeho vnuka Jiřího a hrubo sa zachovali ku jeho tete. V tom sa ako pomstiteľ objavil hospodár Mikuláš Skalák. Skoro by knieža v hneve zabil, keby sa tu náhodou neobjavil dragúň Baltazár Uždan a jeho rany nezachytil. Uždan vyviedol potom jazdca na cestu a pomohol Skalákom k úteku do lesov pred panskou zlobou. Za odmenu od kniežaťa si Uždan vyžiadal Skalku. Stal sa na nej hospodárom a za gazdinú si vzal opustenú starenu so sirotou Liduškou.

Uplynulo niekoľko rokov. Sedliaci boli ďalej sužovaní hladom, zatiaľčo nemravnosť panstva na zámku presahovala všechtky medze. Skaláci sa celú dobu ukrývali v lesnom dúpä, kvôli pomste. K tej došlo, keď sa konala veľká slávnosť nastolenia mladého kniežaťa Josefa. Mikuláš Skalák vnikol do slávnostného sprievodu, aby zabil sprievodcu svojho nešťastia aj skazy rodiny. Bol však zadržaný, spútaný, odvedený k súdu a odsúdený na smrť.

Nešťastného otca sa chystá pomstiť jeho syn Jiřík. Chodí s cimbalom po kraji a vydáva sa za blázna –piesňami podnecuje robotníkov proti vrchnosti a pripravuje selské povstanie. Útlak poddaných dosahuje v tej dobe vrchol. Sedliaci preto vyslali deputáciu do Viedne ku dvoru, ale namiesto úľavy sa im doma dostáva výprasku.

Cisár Jozef II. síce radil svojej matke cisárovnej, aby robotu zrušila, ale mocná šľachta tomu zabránila. Sedliaci, oklamaní správou, že bol vydaný patent o zrušení roboty, ale že ho páni zadržujú, sa snaží vynútiť zrušenie roboty zbraňami. Prepukne povstanie, ktorého sa zúčastňuje Jiřík i Uždan. Nenávisť k pánom sa rozpútava. Piccolomini sa dostane do rúk vzbúrených sedliakov a Skaláci môžu na ňom vykonať svoju pomstu, ale veľkomyseľne ho prepúšťajú, bez toho, že by mu ublížili.

Privolané vojsko veľmi skoro vzburu potlačilo a sedliakov pochytalo. Stihli ich kruté tresty a robota sa zhoršila. Jiří s Liduškou a Uždanem utekajú povozom cez hranice. Pri ich prenasledovaní však guľka zasiahne Uždana a usmrtí ho. Jiří sa s Liduškou dostanú šťastne za hranice. Domov sa vracajú až po rokoch, keď bolo v Čechách zrušeno nevoníctvo.
[In: aloisjirasek.cz]



Dramatizátor: František Pavlíček
Hudobná dramaturgia: František Prášil
Preklad: Dušan Haruštiak
Zodpovedný redaktor: Július Farkaš
Zvuk: Vlado Karas
Technici: Anna Šebová, Pelesný
Réžia: Oto Varečka
Osoby a obsadenie:
Starý Skalák (Anton Tihelka);
Mariena, jeho dcéra (Elena Martinková);
Mikuláš, jeho syn (Anton Glézl);
Jurko, chlapec (Emil Fillo);
Jurko, mládenec (Anton Mrvečka);
knieža Piccolomini (Jozef Kováč);
komorník (Ondrej Jariabek);
hlavný (Juraj Paška);
Baltazár Užďan, Salakvarda (Martin Gregor);
Ľudka, jeho chovanica (Mária Kráľovičová);
Vanek, sluha (Samuel Adamčík);
Richetský, richtár (Alojz Kramár);
Rehák (Ľudovít Jakubóczy);
prvý sedliak (Jozef Kováčik);
druhý sedliak (Juraj Šebok);
tretí sedliak (Ladislav Vančo);
štvrtý sedliak (Koloman Šutka);
gazdiná (Helena Neumarová);
purkmajster (Andrej Lettrich);
husár (Jozef Sodoma);
prvý hlas (Dušan Králik);
druhý hlas (Juraj Sarvaš);
tretí hlas (Anton Kret).

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA