Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cesta na Campo di Fiore (1962)

26. 4. 2017

Cesta na Campo di Fiore
Autor: 
Eva Rajecká
Žáner: Rozhlasová hra pre deti a mládež

Vyrobené: 03.05.1962, štúdio Bratislava
Premiéra: 27.05.1962 (rádio Bratislava - 20:00hod)
Dĺžka: 1´38min
     17. februára r. 1600 podpálil rímsky kat na námestí Kvetov (Campo di Fiori) v Ríme hranicu, na ktorej horel veľký mučeník vedy a zdravého ľudského rozumu Giordano Bruno. V plameňoch a kúdole dymu počuli početné zástupy posledné slová odsúdeného: "Spáliť to ešte neznamená vyvrátiť! Budúce pokolenia ma pochopia a ocenia." O 300 rokov neskôr na námestí Kvetov, na tom istom mieste, postavili mu vďační potomci pomník - bronzovú sochu s nápisom: "9. júna 1889 Bruno, vek - ním predpovedaný, miesto - kde horela hranica." 
     Brunov pomník postavený z dobrovoľných darov, vybudoval človek tej doby, ktorú veľký filozof geniálne predvídal. Pri príležitosti odhalenia pomníka zišlo sa okolo 6000 delegátov zo všetkých končín sveta. Slávnostne zneli ohnivé prejavy delegátov na pamiatku veľkého človeka-mučeníka. Ale predstavitelia cirkvi a náboženskí fanatici vyjadrili svoj protest tým, že zatvorili chrámové dvere a vyvesili smútočné zástavy. Takto vystúpili proti pokroku, vede a kultúre a v plnej nahote ukázali, aké ciele a metódy sledujú a používajú. 
     Veľa rokov prešlo odvtedy, čo v ohni inkvizície zahynul jeden z najväčších predstaviteľov ľudského pokroku, no i dnes - v dobe letov človeka do vesmíru - treba si spomínať na priekopníkov, bez boja a obetí ktorých, by sme neboli tak rýchlo pokročili. 
     Hra rozpráva nielen o životných osudoch Giordana Bruna, ale zároveň v umeleckej skratke vysvetľuje vedecké princípy ohnivého ochrancu a propagátora Kopernikovho učenia o pohybe Zeme okolo svojej osi a okolo Slnka. Ale Bruno šiel ďalej a jeho názory a učenia sa ešte viac približujú dnešnej vede. Hra je však najsilnejšia v tých častiach, kde autorka rozpráva o Giordanovi Brunovi ako o človekovi. A o neho nám ide v súčasnosti ešte viac!
[In. Rozhlas 1962 - Emil Fillo]

Scénická hudba: Jaromír Dlouhý
Zvuk: Alojz Janeček
Technik: Jozef Bajtek
Dramaturgia: Emil Fillo
Asistent réžie: Ľudmila Šolcová
Réžia: Viera Štróblová
Osoby a obsadenie:
Giordano Bruno (Viliam Záborský); 
Giulio (Karol Machata); 
Nocera (Daniel Michaelli); 
Marosini (Jozef Kroner); 
Giotto (Martin Gregor); 
uvádzač (Anton Korenči); 
páter Pasque (Samuel Adamčík); 
Sanseverína (Ján Jamnický); 
povozník (Gejza Slameň); 
zbojník (Jozef Skovay); 
zbojník 2. (Karol Švantner); 
Zuane Mocenigo (Ctibor Filčík); 
Agáta Mocenigová (Mária Prechovská); 
Mocenigov spovedník (Ľudovít Ozábal); 
Bartollo (Jozef Šimonovič); 
Veronika (Eva Krížiková); 
prokurátor rímsky (Jozef Budský); 
pirát (Karol Skovay); 
pirát 2. (Míla Beran); 
veliteľ pirátov (Ondrej Jariabek).

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA